Prečo som išla do Tmy?
Do Tmy som si prišla, ak bude dovolené, pre harmóniu medzi mnou: Svetlom a mojím Telom… Žiaľ, až od určitej etapy svojho života si uvedomujem dôležitosť svojej telesnej schránky, a to, že práve ona mi dovoľuje tu a teraz prežívať a učiť sa.
Nie vždy je medzi mojou Dušou a Telom pevné puto, občas sa pohybujú každá na inej úrovni, predovšetkým v strese…, dôsledkom toho je oslabenie, choroba….
Je to momentálne moje učebné parketa. Verím, že nahlas vyslovené vojde do reality. Ospravedlňujem sa preto pri tejto príležitosti svojim susedom v Tme, pretože som niekedy musela poriadne z plných pľúc vrieskať a plakať. Aj sa smiať… bez ohľadu na čas…
Stromy života
Vedela som, a aj sa stalo, že na to budem používať čistiacu techniku Bieleho svetla, energiu, keď sa od prstov na nohách systematicky postupuje nahor, najprv mechanicky. Sústredená na dych, potom dianie prevezme Univerzum a vedie scenár tak, aby to bolo v súlade s vývojom všetkých…. je žiaduce sa vedome dobre zakoreniť do Matky Zeme (inak sa môže stať, že človek uletí a namiesto domov ide do Havlíčkovho Brodu)
Som v súlade s faktom, že sme Stromy života, navzájom prepojené (preto nám okolie zrkadlí, čo práve žijeme), naše korene súvisia s jadrom Zeme a naša koruna s Univerzom…
Strom Života má niekoľko brán, chcem spomenúť Bránu Ľudí v mieste bránice a Bránu Bohov v mieste krku… ak energia nepreteká voľne dole a hore, hore a dole, hromadí sa a zakladáme si na chorobu.
Univerzum je pre mňa prirodzenosť, až nedávno mi však došlo, že opačný smer má rovnakú dôležitosť… to je tá harmónia, ktorá mi chýba….
Úcta a obdiv
Hneď po prvom dni strávenom v Tme – obrovská úcta a obdiv k nevidiacim.
Obdiv, úcta k sile a túžbe po živote ľudí, ktorí prešli koncentrákom…v jednej chvíli som zrazu ležala na tvrdej prični v pásikavom oblečení a bola mi zima, bola som hladná, v kapse som žmolila svoju kôročku na ešte horšie časy, ale akosi som bola obdivuhodne silná, bez strachu, s vierou v dobrý koniec…
O čo som si povedala, to som nakoniec dostala…
Moje pochopenie išlo cez telo so všetkými dôsledkami, ktoré sú ľudské a netreba ich menovať 🙂 . Naplno nastúpili, keď som otvorila dvere chatky, prežila som niečo, čomu sa hovorí reštart…
Našťastie môj muž vie, o čo ide, zachoval pokoj a postaral sa o mňa. Teraz to už bude len na mne, či úžitok z tohto uvedomenia prenesiem do svojho bytia tu a teraz.
Som pesimistka
Bolo to dosť bolestivé a prekvapivé zistenie, že pohár nevidím poloplný, ale poloprázdny, a ako to ovplyvňuje celé moje bytie, plánovanie, reakcie.
Myslela som si, že toto mám už dávno zvládnuté…. iste áno, na určitých úrovniach, ale všetci vieme, že tých úrovní je nekonečno… 🙂 Prijímam túto skutočnosť, a tým otváram dvere k tomu, aby sa to mohlo premeniť.
Uvedomenia z mojich prežitkov
Vynorili sa mi v snoch aj z Tmy pri plnom vedomí dávno zabudnuté spomienky, aj nepríjemné zážitky, zásadné, životné. Rešpektovala som to a dovolila som si povedať, čo som vtedy neurobila, poriadne z plných pľúc. Znovu ich prežiť…
Veľa som praktizovala Ho´ oponopono… cvičila pár cvikov z čchi-kungu, čo mi pomáhalo s bolesťami chrbta a hlavy. Nabudúce si určite nechám na jedenie nosiť iba ovocie, oriešky, čaj… a buchty 🙂
Ďakujem za trpezlivosť a ústretovosť svojmu Telu, až teraz môžem láskyplne povedať „prijímam ťa“… Dovoliť si pustiť emócie a užiť si to, v dobrom zmysle slova.
Ďakujem za bohatstvo, ktorého sa mi t. č. dostáva v materiálnom aj duševnom svete, radosť z bytia, z maličkostí, z materstva… sloboda, voľnosť, partnerstvo… príležitosť učiť sa…
Mier, pokora a trpezlivosť, múdrosť Matky rodu, Láska bez podmienok
objímam
Ivana
