Nenechať sa ovplyvňovať okolím

Každý z nás sa niekedy ocitne na križovatke, keď túži na chvíľu zastaviť hektický svet a venovať čas len sám sebe. Keď do nášho centra príde človek s odhodlaním nahliadnuť do svojho vnútorného priestoru, vieme, že ho čaká hlboký osobný príbeh. Dnes prinášame autentické skúsenosti z terapie tmou priamo od jedného z našich návštevníkov, ktorý sa rozhodol podeliť o svoje pocity, výzvy aj chvíle poznania z celotýždňového zážitku.

Rozhodnutie odo mňa a prvé kroky

Rozhodnutie prísť sem vyšlo odo mňa, z môjho vnútra. Nejaký čas som o tom uvažoval, je to asi tri alebo štyri roky, čo mi napadol prvý záblesk, že by som prišiel a strávil čas sám so sebou. Nakoniec som si dal rovno sedem dní. Pôvodne som myslel na tri dni na rozbeh, ale keď už, tak sedem. Terapia tmou v dĺžke jedného týždňa bola podľa mňa výborné rozhodnutie.

Prvý deň som to síce trochu ľutoval, pretože človek je bežne zvyknutý na svoje okolie a vzdušný priestor. Prvý deň som v miestnosti cítil takú tieseň. Bol som tam sám a okolo tma. Bolo to náročné. Potom prišla na tretí deň jedna kríza, ale tú sme spolu rozchodili. Potreboval som sa proste porozprávať, trochu sa uzemniť a cítiť podporu. Potom som sa už naplno zameral na svoj cieľ. Ako som sa blížil ku koncu, všetko bolo lepšie a lepšie.

Reakcie okolia a hľadanie vnútornej istoty

Prvý impulz prišiel pred rokmi, ale potom odznel. Necítil som, že by som to vtedy potreboval. Teraz, niekedy od Vianoc, som si hovoril, že nastal ten pravý okamih. Kým sa mal pobyt v tme začať, bol som úplne pokojný. Pár dní pred príchodom som sa ale zveril kamarátom. Tí mi hneď nasadili do hlavy, že je to blbý nápad.

Dostal som sa do veľkej neistoty. Celý čas som sa tešil, ale ako sa termín blížil, bol som strašne nervózny. Dokonca som si hovoril, keby som tak bol chorý. Okolie vo mne zasadilo semienko neistoty a to tam trochu napučalo. Sám som vedel, že to chcem, ale názory ostatných ma nahlodali. S odstupom však vnímam, že pobyt v tme je jedno z najpozitívnejších rozhodnutí môjho života.

Uvedomenie v tichu a posilnenie imunity voči tlaku

V bežnom živote sa vždy necháme ovplyvniť okolím. Práve v tichu som si uvedomil, že ja sám tvorím svoj svet a to, ako ho vnímam. Okolie mi len hovorí, čo je správne a ako by som mal niečo robiť. Tu ku mne prichádzali moje najvnútornejšie pocity. Nebolo tam okolie, nikto mi nič nehovoril, nikto nič nehodnotil. Bol som tam len ja.

Okolie nás ovplyvňuje, ale môžeme si vybudovať imunitu. Človek by mal počúvať sám seba, svoje vnútorné pocity, a nie ostatných. Keby som o svojej ceste nebol presvedčený a niekto mi ju len tak daroval, asi by som ušiel. Napríklad moja kolegyňa Irena dostala od syna darom trojdňový pobyt len na základe jednej poznámky. Zvládla to, ale spočiatku o tom nebola vnútorne presvedčená.

Ako tma prináša pocit bezpečia

Ľudia by mali počúvať svoj vnútorný hlas. Ten je v bežnom fungovaní prehlušený okolím, pretože ti stále niekto niečo hovorí a ty máš potom v sebe zmätok. Kedysi som sa bál tmy ako takej. Tu som ale zistil, že tma prináša strašný pokoj a bezpečie. Vieš, že nie si v nejakej kobke, kde je zima a chlad. Je tu teplo. Strávil som tu jar, najkrajšie obdobie v roku, a bolo to neskutočne bezpečné.

Nové zrodenie a pocity po výstupe

Krásne to vyšlo aj dátumom. Minulú sobotu som mal meniny a dnes mám narodeniny. Dnes som sa narodil nanovo. Ráno som vyšiel von, videl som zapadajúci mesiac a o hodinu neskôr vychádzajúce slnko. Neskutočný zážitok, ktorý prajem všetkým.

Trošku mi chýbalo len zdieľanie po výstupe, potreboval som napríklad niekoho objať a prežiť ten okamih spolu. Ale ľudia sa nemajú báť ísť cestou, ktorú im hovorí ich vnútorný hlas. Našiel som tu pokoj a mier. Moje telo rezonuje radosťou. Uvedomil som si, ako veľmi ľúbim ľudí okolo seba a ako si ich vážim. Včera som od radosti vyronil aj pár sĺz, že ich zase uvidím a že oslávime dnešný deň.