Ahoj,
rada by som sa s vami podelila o zaujímavý zážitok z môjho týždňového pobytu v tme týždeň po Veľkej noci.
Pripadala som si ako v kolotoči
Rozhodne som cítila potrebu „vypnúť“, pretože som si pripadala ako v kolotoči. A aj keď som išla sama na dovolenku, vždy mi pridelili spolubývajúcu alebo sa ku mne pridal niekto ďalší a ja som nemohla byť ani minútu sama (ak nerátam spánok). Preto som potrebovala byť týždeň sama so sebou, aby ma nič od seba neodvádzalo (hudba, TV, čítanie, maily, telefóny). Počas celého týždňa som nezažila žiadne desy, halucinácie, hlasy, paniku, strach, úzkosť… Užívala som si prítomný okamih plnými dúškami.
Nemala som žiadne očakávania, čo bolo len dobre, pretože som nemohla byť sklamaná :)
Väčšinu času som prespala
Asi dva a pol dňa nonstop a tým som dohnala spánkový deficit. Sny som mala farebné. Krátko pred pobytom v tme som dočítala knihu so silným príbehom a videla emotívny film. A o tom sa mi veľa snívalo. Po vyčerpaní týchto dvoch tém som mala kontinuálne sny na pokračovanie (čo sa mi bežne stáva a z čoho som už raz spísala príbeh).
„Ahoj, medveď“
Prvý deň pri donáške jedla som Tomáša vôbec nepočula, až keď vošiel dnu a volal ma, až potom som sa s úľakom zobudila a ozvala sa. Vraj sa za 4 roky nestalo, že by niekto tak tvrdo spal, že by nereagoval na zaklopanie. Už od ďalšieho dňa ma Tomáš oslovoval „Ahoj, medveď“…
Oči si pomaličky zvykali na tmu a už po 2 dňoch som mala pred očami hviezdičky, aj keď som mala oči zatvorené. Občas sa zničoho-nič rozsvietil „reflektor“ v bielej či modrej farbe alebo blikal ako maják, ktorý upozorňuje lode na pobrežné útesy.
Nebolo tam absolútne ticho
Vzhľadom na to, že chatka nie je odhlučnená, človek dokázal odhadnúť rytmus dňa. Myslím si, že je dôležité byť v absolútnom tichu, aby človeka neodvádzal okolitý svet, čo sa vlastne deje, keď počuje zvuky zvonku, a tým sa vlastne zabaví človek, ktorý sa bojí nudy. Nudu sa dá zabiť aj vytvorením denného režimu, aký si vytvárali už vojnoví zajatci, aby neupadala morálka. Keď sa telo nudí, znamená to, že telo odpočíva a regeneruje sa. Pobyt v tme v Čeladnej u Aloisa Urbiša, kde bol aj Jaroslav Dušek a Kristýna Frejová, bol v absolútnom tichu, čo preferujem aj ja. Moja chyba bola, že som si to neprečítala na internete.
Ráno ma budil chlad
Mala som vypnutú klimatizáciu, tak ma ráno budil chlad. Krátko po prebudení som počula spev vtákov, potom prelety lietadiel, k večeru utíchnutie okolitého „hluku“ a znovu spev vtákov a kvákanie žiab v neďalekom rybníku (je pár metrov od chatiek). Len mi trochu prekážali prelety Gripenov v neďalekej Čáslavi, ktoré prebiehali od rána až do večera, aby letci stihli nalietať určené hodiny, kým sa zotmie. Počas pobytu som zažila 2x silný vietor a jednu búrku. Našťastie mi búrka neprekáža. Väčšinu času som používala štuple do uší. Snáď len pri jedle, cvičení, sprchovaní a meditácii hodinu pred spaním som štuple do uší nepoužívala.
Prišla mi návšteva
Tomáš mi povedal, že kedysi sa v chatkách používal kôš na odpad, teraz, aby to tam „nesmrdelo, dávajú odpad do uzatvárateľnej nádobky. Posledný deň som vrátila dezert, a tým pádom som nemala prázdnu nádobu na odpad. Šupku zo zjedeného banánu som nechala v plastovej vaničke od hrozna. Keď mi priniesla jedlo Lenka, povedala mi, že som neurobila dobre, keď som nedala šupku do nádoby, pretože ma navštívia mravce, ale že mi to už môže byť jedno, keď ráno končím pobyt v tme.
No, mravce ma naozaj navštívili a poriadne ma poštípali. Rozhodne by som nenechala voľne položenú šupku od banánu, keby ma na to hneď na začiatku pobytu upozornili. Pokojne by som ju dala do obedára, kde je zips. Tak to je informácia pre vás ostatných, ak chcete zažiť pokojný pobyt bez mravcov.
Veľa som toho nezjedla
Pri pobyte v tme je potreba jedla naozaj nižšia. Snáď len raz som zjedla celé jedlo. Dezerty a sladké nemusím, tých som sa ľahko vzdala. Len mi chýbala zelenina, ktorú jem ku každému jedlu, bola len raz, a to ako šopský šalát. Občas bolo trochu zeleniny v jedle. Keďže je strava vegetariánska, bielkovinu nahrádzal šmakoun, tofu.
Najviac mi chýbali strukoviny (šošovica, či už červená, alebo hnedá, cícer, fazuľa, hrach), ktoré sú rastlinnou bielkovinou a veľmi zasýtia. Myslela som si, že polievka bola z fazule, ale mám podozrenie, že bola zo zeleného hrášku. Nie som zástankyňou obilia a výrobkov z neho (mám na to aj zdravotné dôvody – vyššiu hladinu cukru ). Po výrobkoch z obilia, múky, bulguru, cestovín, ryže stúpa glykemický index a veľmi rýchlo nastupuje pocit hladu a chuť na sladké a stúpa hladina cukru. Preto jem potraviny s vysokým glykemickým indexom a bielkovinou zastúpenou v strave (mliečne výrobky, strukoviny, semienka a orechy) a veľa zeleniny. Pokojne by som sa vzdala ovocia, ktorého bolo nadbytok (denne banán a jablká alebo broskyne a pomaranč, prípadne ½ vaničky z 500 g hrozna) a ktoré je navyše zdrojom prírodného jednoduchého sacharidu, cukru – fruktózy s vyššou sladivosťou. A aj po ňom stúpa hladina cukru v krvi.
Postupne som si zvykala na denné svetlo
Rozhodne som privítala ukončenie pobytu prebudením o 4:30 do tmy, keď človek videl hviezdy a pomaly si zvykal na denné svetlo a zúčastnil sa východu slnka. Ako mi povedala Lenka, je dôležité byť po ukončení pobytu v pokoji asi 2 hodiny, ísť na malú prechádzku a až potom sa sprchovať, obliekať, baliť. Pri rýchlejšom tempe sa totiž stáva, že niekomu býva zle a vracia. Ja som mala pri otvorení dverí z chatky pocit, že podo mnou pláva podlaha, a žalúdok som mala ako na vode. S tým žalúdkom mi to vydržalo až do večera. Na druhý deň po prebudení pocit žalúdka na vode zmizol.
Teraz k vybaveniu svätyne:
Chýbala mi nejaká polička (regál alebo skrinka) na odloženie vecí. Človek predsa len používa denne čistú spodnú bielizeň, ponožky, potrebuje sa prezliecť na cvičenie a potom sa prezliecť do pyžama na spanie. Pokojne by mohla byť vedľa postele, aby sa človek neporanil v tme. Polička na chodbe by mohla mať na konci vytiahnutú hranu smerom nahor, aby veci nepadali na zem, keď človek po tme šmátra a niečo hľadá.
Trošku som „zápasila“ s uterákmi
Pri umývadle ani pri sprchovom kúte nebol žiadny háčik ani držadlo, kde by sa dal uterák zavesiť. Hodilo by sa to aj na prípadné odloženie oblečenia, kým vojdem do sprchového kúta. Veď pri posteli 2 háčiky boli, tak by mohli byť aj pri sprchovom kúte, ktorý je navyše až na konci chodbičky a frekvencia pohybu je tam taká nízka, že tam nie je také veľké riziko úrazu. Mala som problém, kam s mokrým uterákom. Tomáš mi povedal, nech ho prehodím cez sprchový kút. To sa ľahko povie, ale horšie robí… Keďže som menšieho vzrastu a sprchový kút je umiestnený asi 30 cm od podlahy, rozhodne som nedosiahla na hornú hranu sprchového kúta, a keby som ho mala hodiť do výšky, tak neviem, kam by dopadol…
Tiež sa mi stávalo, že sa mi niekam zakotúľal toaletný papier a nemohla som ho nájsť. Možno by bolo fajn mať tam tyčku/držiak, na ktorom by boli naskladané kotúčiky papiera. Možno by nebolo zlé mať pri umývadle alebo vedľa neho pripevnený pohárik, kam by som si mohla odložiť pastu a zubnú kefku.
Ešte mám taký postreh, že mi chýbala miska, kam som si chcela uložiť umyté hrozno. Nechcela som ním pokvapkať podlahu, poličku. Nakoniec som si ho odložila na svoj uterák.
Chýbal mi stôl
Aj keby bol malý a trebárs skladací, aj za neho by som bola veľmi rada. Určite by sa tak zabránilo znečisteniu podlahy svätyne pri jedle. Stôl by sa umyl a podlaha by nebola znečistená. Posteľ je vysoko postavená, tak by sa tam pokojne malý stôl zmestil.
Držiak na hrnček
Musím dodržiavať pitný režim, pri jeho porušení ma bolí hlava a mávam silné migrény. Stále som riešila, kam odkladať hrnček s nápojom. 2x sa mi stalo, že som z neho obsah vyliala, keď som ho hľadala, našťastie to bola vždy len voda. Bolo mi ľúto tej drevenej podlahy, ktorá sa tým ničí. Veď by mohol byť pri posteli malý úchyt na hrnček, a tým by sa zabránilo vyliatiu obsahu na podlahu.
Zhrnutie
Vo výsledku som si pobyt v tme užila, oddýchla som si. Nikto odo mňa nič nechcel, nikto mi nevolal, jednoducho som si užívala každú minútu, keď som bola len sama so sebou. Rozhodne som si vyskúšala, ako žijú nevidiaci spoluobčania. A tiež aké dôležité je povedať, kam boli premiestnené veci (naľavo, napravo od čoho a koľko cm..). Ani ja, ani praktizujúca vo vedľajšej chatke sme nič vo svojom živote nevyriešili, len sme jednoducho žili prítomným okamihom.
Marie (medveď)
