Kateřina – V tme som našla veľkú časť seba

Tma to bola úplná

Takú tmu som dovtedy nezažila. Chvíľu som stála bez pohnutia, stále s rukou na vypínači, a žasla nad tou plnou tmou. Začala som šmátrať okolo seba. Došla som k posteli, sadla si na ňu a začala si tmu užívať. Cítila som sa bezpečne a ľahko. Cítila som prítomnosť tmy. Akoby to bol čierny zamat a ja som sa doň celá ponorila. Začula som vonku vtáky. Počula som ich len slabo, chatka mala päťdesiat centimetrov hrubé, odhlučnené steny. Ľahla som si na posteľ a užívala si pokoj, samotu a nicnerobenie. Zaspala som v priebehu chvíle.

Stratila som pojem o čase

Neviem, za aký čas som sa zobudila. Došlo mi, že úplne strácam pojem o čase. Ako dlho som spala? Koľko je hodín? Je ešte deň, alebo už je hlboká noc? Zistila som, že je to pre mňa úplne nové a zvláštne netušiť, koľko je hodín.

Rozhodla som sa, že si ešte pospím. Myslím, že som prespala celý deň. Tomáš mi počas neho doniesol jedlo. Pýtal sa cez zatvorené dvere, či chcem vedieť, čo to je. Povedala som mu, že sa to pokúsim zistiť sama. Po jeho odchode mi došlo, aké milé pre mňa bolo počuť ľudský hlas.

Špagety potme 

Vzala som si najprv polievku. Bola výborná a jedla sa ľahko. Pri druhom jedle to už nebolo také ľahké. Vzala som si lyžicu a zašla s ňou do jedla, vložila si ju do úst, ale lyžica bola prázdna. Zistila som, že ju mám obrátene. Otočila som ju a zase zašla do jedla. Opäť som cítila, že na lyžici niečo je, a šup s ňou do úst, ale zase nič. Nedalo mi to, siahla som do jedla prstom. Boli to špagety 🙂 Dotápala som sa po vidličku a v pokoji sa najedla. Jesť v tme bolo niečo. Veľa chutí som nedokázala rozpoznať a len som hádala, čo to môže byť. A o tom, že som musela vyzerať ako prasiatko, nepochybujem. Po jedle som sa opláchla a išla si zase ľahnúť. Bolo mi veľmi dobre. Zaspala som.

Všetko potme

Zobudila som sa a začula som vtáky. Hovorila som si, že to bude ráno. Išla som si vyčistiť zuby a tam prišiel „aha“ moment. Ako si dať pastu na kefku bez toho, aby bola pasta všade naokolo. Smiala som sa, ako sa tu stretávam s všednými vecami v nevšednej situácii. Potom som si chcela skúsiť zacvičiť. Aká sranda to bola, keď som neudržala jedinú balančnú polohu z jogy. V tej absolútnej tme to jednoducho nešlo. Padala som zakaždým. Zostala som pri klasickom naťahovaní. Potom prišla na rad sprcha, ktorá bola intenzívnejšia než kedykoľvek predtým. Viac som vnímala vodu, kvapky a jej teplotu. Užívala som si ju. 

Už som spala menej a viac som bola sama so sebou. Čas mi začal ubiehať veľmi pomaly. A vo chvíľach, keď som bola hore, mi nebolo dobre. Zapájala som dýchanie a meditáciu. Začala som sa v tme báť a tešila som sa na Tomáša, kým mi prinesie ďalšie jedlo. Keď sa tak stalo, chvíľku som sa s ním rozprávala a hneď mi bolo oveľa lepšie. Doniesol mi rovno budík na druhý deň, ktorý bol nastavený na východ slnka. Zacvičila som si, osprchovala sa a dala si skvelé jedlo. Dokonca som sa aj nahlas smiala, ako mi bolo zrazu nádherne. Tancovala som po chatke a zabávala sa. Začula som Tomáša, ako sa rozpráva s mojím susedom, ktorý bol v chatke vedľa. Zrazu akoby žiadne strachy a myšlienky neboli a užívala som si opäť tú krásnu zamatovú tmu.

O pár hodín budem voľná

Vrátila som sa do postele. Už sa vôbec nedalo spať. A zničoho-nič mi došlo, že už len pár hodín (aj keď som vôbec netušila koľko) a budem voľná, budem zase na svetle. A v tej chvíli začal očistec. Akoby som tým, že som vedela, že sa blíži koniec, chcela o to viac, aby sa tak už stalo. Nevedela som, ako sa zabaviť, ako ten čas skrátiť. Panikárila som. Vedela som, že si môžem kedykoľvek rozsvietiť, ale moje ego a môj strach to nedovolili.

Sedela som na posteli, ktorá bola pre mňa od začiatku mojím útočiskom. Doslova som zaliezala pod perinu, aby som sa cítila bezpečne. Moje strachy sa začali zhmotňovať. Bola som sama sebou paralyzovaná. Nemohla som sa pohnúť. Až sila môjho hnevu ma dostala z postele a na záchod. Nepomyslela som, aké to je, keď sa mi sníva nočná mora, zobudím sa z nej a som v tme. Netušila som, či tá mora skončila, alebo pokračuje. Veľmi som si priala zaspať, ale nešlo to. Čas sa vliekol neskutočne pomaly. Počúvala som pozorne, ale nepočula som už nič okrem lietadiel. Moja krivka paniky zo strachu rástla a moje telo tuhlo. Neviem, akým zázrakom sa mi podarilo zaspať. 

Videla som toľko svetla… 

Zobudil ma zvuk budíka a ja som ho zaklapla tak rýchlo, že som opäť nevedela, či je to sen, alebo nie. Či ten budík naozaj zvonil. Nemohla som sa naň pozrieť a zistiť, koľko je hodín. Rozhodla som sa, že sa mi to nesnívalo, že je čas. Obliekla som sa, opláchla a otvorila dvere.

Zamotal sa mi celý svet, hore bolo dole. Sadla som si na zápražie a hľadela na to „svetlo“. Bolo pol šiestej ráno a pre bežný život bola tma ako vo vreci, ale ja som videla toľko svetla. Sedela som na zápraží a čakala na východ slnka. Postupne všetko začalo dostávať farby. Obloha bola jasnejšia, farby boli sýtejšie. Po hodine som sa zbalila a rozlúčila sa s chatkou. Išla som pešo a túžila ísť pešo, kým to pôjde. Volala som manželovi, či ma môže vyzdvihnúť inde, než sme sa dohodli, aby som mohla byť chvíľku sama tam vonku, tam na svetle! 

To, čo som cítila na ceste, je neprenosné. Bol to pocit obrovského šťastia, lásky, pokory k sebe samej. Vyrástla som o päťdesiat metrov. Cítila som, že dokážem čokoľvek. Smiala som sa farbám vonku a zastavovala sa na každom piatom kroku, aby som si vychutnala okolitú krásu. Poskakovala som si, utekala. Všetko mi prišlo neuveriteľné a pritom také plné. Bola som ako hravé dieťa. Došlo mi, čo som urobila, čo som dokázala, čím som si prešla.

Stretla som sa so svojimi strachmi

V tme som našla veľkú časť seba a pocítila ju. Stretla som sa so sebou tak, ako som nikdy nechcela. Stretla som sa so svojimi strachmi. Viem, že sa im už nemám vyhýbať, ale prijať ich, pretože sú moje a patria ku mne. Byť s nimi a prežiť ich. Rovnako ako prežívam lásku, radosť alebo hnev. 
Niekto odporúča pobyt v tme tak, ako ja odporúčam prejsť si Camino Santiago de Compostela. Za seba zatiaľ hovorím, že by som si to nezopakovala, ale za skúsenosť som veľmi vďačná 🙂

A teraz si idem rozsvietiť 🙂