Tma. Prijala ma takú, aká som, so všetkými mojimi strachmi, pochybnosťami a neistotami. Nesúdila ma, ani nehodnotila, ale ticho a pokojne ma do seba zahalila a trpezlivo mi jeden strach za druhým ukazovala dovtedy, kým som nepochopila, že vôbec nie sú moje.
A potom si tie strachy odo mňa rovnako ticho a pokojne vzala. Vďaka tme sa tak vo mne napokon rozlialo svetlo.
Cítim pokoj, vďačnosť a lásku. K tme, k svetu, k sebe samej.
Ďakujem, ďakujem, ďakujem.
