Najprv to bola nuda. Okrem mžitkov pred očami sa toho veľa nedialo. Zaujímavé bolo, ako presne si človek dokáže zapamätať každý predmet a jeho polohu v tme.
V tme som videl obrazy
Postupom času začal splývať deň a noc…bdenie aj spánok…snenie…krásne aj smutné obrazy.
Moja priestorová pamäť sa začala hrať, chatka na pobyt v tme sa menila, raz mala barokový strop a inokedy tam bola obloha a stromy. Párkrát som narazil do steny – dvere boli inde 🙂
A raz som sa takto zobudil…mal som asi tak 6 rokov. Bolo mi dobre. Ako kedysi dávno…
Pobyt v tme skončil, ubehlo to rýchlo. Veľmi tomu pomohlo skvelé jedlo a vľúdna Tomášova podpora.
Domov som odišiel nadránom
Odišiel som domov. Práca, povinnosti, poriadok. Všetko sa vrátilo do starých koľají…alebo nie?
Pozerám sa na hladinu vody, ako na nej tancujú iskričky svetla zo slniečka. Alebo na hviezdy na nebi. Občas mám pocit, že to dávno poznám…dávno…dávno…poznám.
Ďakujem Lenke a Tomášovi za možnosť zastaviť sa u vás 🙂
Majte sa krásne
Květoš
