To už je mesiac, odkedy som ukončila pobyt v tme?
V mojom vesmíre je ten čas nejako zrýchlený 🙂
V tme to bolo čierne a mäkké
Aké to bolo v tme? Čierne. Kupodivu veľmi čierne a veľmi mäkké. Čas plynie akosi pomalšie, keď si v sebe. Zvláštne je, ako si človek uvedomí rozdiel medzi otvorenými a zatvorenými očami. Vidíš rovnakú figu borovú tak či tak, ale ten pocit spolupatričnosti so sebou samým je veľmi zvláštny.
Než som šla do tmy, nahrala som si na MP3 nejaké meditácie a cvičenia. Celkom „náhodný výber“, dá sa povedať, veľa som nemeditovala, tak som nemala nič vyhranené. Ale keďže nie som včerajšia a viem, že žiadne náhody jednoducho neexistujú, a v tme sa pre mňa nič zvláštne nedialo, našťastie žiadne „strašidlá“ a tak, hovorím si, prečo teda.
Človek to väčšinou vidí až spätne, prečo mu život postaví do cesty niektorých ľudí alebo situácie. Je veľmi múdry, tak prečo sa mu vzpierať, tak či tak si to odžiješ, len intenzita sa stupňuje. Niektoré meditácie ma zaujali natoľko, že si jednoducho aj tu „vonku“ urobím čas na to, aby som sa na chvíľu zastavila v sebe. To, čo by bola kedysi „strata času“ (pre pobyt v tme hláška akosi úsmevná), mi teraz pripadá oveľa dôležitejšie. Svet je akosi krajší, nezdá sa Vám?
Pobyt v tme nie je strata času
Myslím, nie, viem, že si život v biologickom tele oveľa viac užívam. Veď život je len hra, tak prečo si ju poriadne neužiť.
Pobyt v tme bol pre mňa zvláštna a krásna epizóda a určite skúsenosť na nezaplatenie. Veľmi Vám za ňu ďakujem.
Až budem mať „NÁHODOU“ cestu okolo… však to poznáte. Telefónne číslo mám uložené.
Ste úžasní ľudia, mám Vás veľmi rada
S láskou v srdci Vás objímam
Anička
