Ahoj,
v skratke to bolo po dňoch nuda, nuda, nuda, aha, sakra AHA, ďakujem, tma.
Prvé dni to bola naozaj nuda, možno tým, že na sebe pracujem roky, odkedy
mi takmer zomrela partnerka. Do tretieho dňa som sa naozaj nudil,
potom prišli vidiny, prelietaval som kamennými pivnicami a stále sa mi
zjavoval kríž vytesaný z kameňa v dvoch verziách, kresťanský a keltský,
večer ma neskutočne boleli oči, tak som sa rozhodol, že budem mať až do
konca zavreté oči.
Je naozaj rozdiel chodiť v tme so zavretými či otvorenými očami 🙂 . So zavretými očami som sa orientoval bez nárazov a naopak, z čoho som si urobil záver, že sa príliš spolieham na zrak , a tak sa aj v živote snažím skôr cítiť než pozerať.
Čo som si vzal so sebou? Jediné, čo som si so sebou vzal, bol zošit na poznámky, ale žiadne hračky, aby som tam bol so svojím podvedomím sám.
Čo som získal?
-
- Vedomie, že som milované dieťa, aj keď detstvo bolo desivé.
- Dospel som, mám 42, vo vzťahu k otcovi, konečne sa správam, ako keby
už zomrel. - Zjavili sa mi dvaja sprievodcovia, dobrý a zlý vlk, tí sú stále so mnou.
- Skamarátil som sa so svojím vnútorným dieťaťom, je neskutočne rozpustilé a
má schopnosť liečiť. - Upokojil sa mi vnútorný dialóg, aj keď sa ocitnem vo vonkajšej emočne divokej
situácii, dokážem ju v pokoji analyzovať a pomôcť ostatným.
Stanislav
