Ahoj Lenka a Tomáš,
reagujem na váš email, aby som vám napísal pár riadkov o mojej skúsenosti s “pobytom v tme”. Úprimne povedané, tie pocity sú obojaké, kladné aj negatívne, ktoré však prevažujú.
Z môjho uhla pohľadu sa ten pobyt v tme stal akousi módnou záležitosťou a myslím si, že aj ja som podľahol tomu pokušeniu vyskúšať si to. Veľa som o tom nečítal a pred nástupom som sa snažil nehľadať, kto čo napísal a ako to prebieha.
Pobyt v tme ako mučiaci nástroj
Áno, človek má rôzne informácie, obzvlášť dnes v ére internetu, ale ak je mierne nadpriemerne vzdelaný, má už niečo odžité a nejaký svoj pohľad na svet, potom vie, že to bol a niekde dokonca aj dnes stále je aj mučiaci nástroj. Veľa som o tom neuvažoval a išiel som do toho rovno po hlave s jasným cieľom: “Vyskúšať sám seba a dať tých 7 dní v tme.”
Uvedomenie si reality nastalo už samotným príchodom. Rýchle poobzeranie sa v domčeku, zhasnutie a začiatok “rozkukávania sa”. Prvú noc som tušil, že človek prespí, ale ja som sa často budil a začal som sa Ja, moje telo, duša a myseľ zvierať do seba. Nikdy som nemal žiadnu skúsenosť s meditáciou, nepatrím k žiadnej náboženskej ideológii a ani nežijem život podľa prikázaní. Skrátim to, vydržal som 3,5 dňa!
Pre niekoho málo, pre niekoho veľa.
A čo mi pobyt v tme dal?
Jednu veľkú a ďalšiu životnú skúsenosť. Myslím si, že aj ďalšie pohľady na seba samého, na myšlienky, názory a tiež uvedomenie si, že vždy môže byť ešte horšie. Žijeme si tu všetci v nadbytku, prebytku a stále nadávame, ako to stojí za h….o. Môže byť aj lepšie, ale musíme preto niečo urobiť iba my sami!!! Každý máme svoj názor, svoj pohľad na svet, svoju úroveň hrdosti a cti.
Naozaj som sa snažil, bojoval som, aby som vydržal, ale potom prevládlo viac negatívnych signálov a ja som rozsvietil. Pýtal som sa sám seba, prečo si mám dobrovoľne robiť také útrapy? Na tretí deň som skúšal napríklad stáť na jednom mieste úplne rovnako ako hradná stráž. A odpoveď? Prečo niekto mocný vymyslel takú vec, že tam vojak musí nehybne stáť celú hodinu??? Pre koho je to dobré, a ešte k tomu v dnešnej dobe??? A tak som si urobil takú malú súkromnú revolúciu! Vztyk, blik a buď svetlo!
Dnes sa na to stále pozerám s obrovským rešpektom a myslím, že to už neskúsim.
Ďakujem a majte sa veľmi, veľmi krásne, pretože tu na svetle je naozaj nádherne.
Marcel
PS: A prajem si, aby ste moje riadky zverejnili. 🙂
