Pobyt som mal zarezervovaný pol roka vopred, pol roka ubehlo ako voda a zrazu som už bol pri vašom dome. Padal sneh s dažďom a Lenka mi dávala do rúk gumáky, nech sa prezujem, že je tam fakt blato. 😀
Krátka prehliadka chatky, ešte rozhodnutie, že odovzdám mobil, a info, kedy budú prebiehať návštevy a rozhovory. Potom som zrazu zostal sám a zostávalo už len zhasnúť svetlo. 🙂
A bola tma
Takže som po pár minútach zhasol a bola tma. Prvý deň ubehol naozaj veľmi, veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdal a Lenka zaklopala na dvere a priniesla mi vynikajúce jedlo (polievku, vegánsku šošovicu a orechy so sušeným ovocím).
Aj druhý deň ubehol rýchlo, podobne ako ten prvý, bolo to tým, že som veľa spal.
Od tretieho dňa sa však začali diať veci. Ponoril som sa viac sám do seba a tma ma prestúpila úplne.
Takmer som nespal a prestupovali mnou obrazy dôležitých vecí, o ktorých som vedel, že ich v sebe mám a potrebujem ich ešte doriešiť. Tma mi pomohla pochopiť malé a obrovsky dôležité detaily, uvedomil som si, že je nutné doriešiť z minulosti konkrétne veci, aby som sa naozaj posunul vpred, a teraz počas mesiaca po pobyte v tme sa mi to podarilo a darí sa mi na tom pracovať. Som za to naozaj veľmi vďačný a šťastný. Cítim sa radostne a slobodne. 🙂 Oslobodený a nezviazaný minulosťou.
Štyri dni po sebe mi od Lenky chodili tie jedlá, na ktoré som myslel vždy deň vopred. Nikdy nezabudnem na marhuľový nákyp, ktorý som mal posledný deň v piatok. Niekoľko minút som len sedel a nosom vdychoval tú vôňu marhúľ! Tak jednoduché a tak úžasné.
Ráno po pobyte v tme bolo čarovné
Keď som v sobotu ráno o 6-tej vyšiel von, bolo to také čarovné! Ešte bola tma a úplne jasná obloha pred svitaním. Jedna z najkrajších vecí, aké som kedy videl. Taký nádherný Mesiac a hviezdy. Nemohol som sa na tú krásu vynadívať. Potom nás Tom privítal „na svete“ a išli sme na raňajky aj s ďalšími dvoma pánmi, ktorí boli v susedných chatkách.
Pri raňajkách bolo toľko srandy, stále som sa musel usmievať, mal som takú radosť a pocit šťastia a lásky, že to nešlo inak. 🙂 Bolo to úžasné. Zoznámil som sa s deťmi, ktoré majú Lenka a Tom báječne vychované, a užíval som si pri tom, že zrazu všetko vidím a vnímam východ Slnka.
V tme som stretol sám seba
Mám pocit, že celý ten týždeň nakoniec ubehol veľmi rýchlo. Človek sa stretne sám so sebou, naozaj tam nie je nikto a nič iné ako „ja sám“ a to je veľká výzva. No keď ju človek zvládne, stáva sa niekým, kto pozná sám seba a vie, kto je. A to je podľa mňa zásadná podmienka na to, aby bol človek v živote dlhodobo šťastný. Aby vedel, kto a čo je, a aby to v hĺbke duše prijal.
Každému, s kým sa o tom rozprávam, to z celého srdca odporúčam a vám, ktorí čítate tieto riadky, pobyt v tme odporúčam tiež.
Ak toto čítate a nad pobytom v tme premýšľate, je to to najlepšie, čo pre seba a pre svoje okolie môžete urobiť.
Ja sám verím, že sa minimálne ešte raz vrátim, a rád by som to vyskúšal niekedy na jar, keď sa celá príroda prebúdza a jej zvuky je počuť trošku viac ako na prelome novembra a decembra.
PS: Nespomínam si na inú dovolenku, z ktorej by som mal toľko energie a z ktorej by som, keď som sa vracal domov, nebol v depresii, že sa vraciam.
Lenka a Tom, veľmi vám ďakujem za možnosť spoznať vás a za príležitosť byť u vás v chatke na pobyte v tme, sám so sebou, a spoznať sám seba.
Pozdravujte doma a majte sa úžasne 🙂
Roman
