Na pobyt v tme som sa prihlásila takmer pred rokom. Už od chvíle, keď som sa o pobytoch v tme dopočula, ma to lákalo, ale chvíľku mi trvalo, kým som zobrala odvahu na jeden sa prihlásiť. Keď som narazila na tieto stránky, ktoré ma zaujali svojou podrobnosťou a srdečným prístupom, po prečítaní niekoľkých skúseností ľudí, ktorí pobyt absolvovali, som sa rozhodla, že do toho idem. Počas roka som mala stále dosť obáv z toho, ako to tam zvládnem – ani nie tak z tmy, ako skôr z toho, že budem týždeň zavretá v malej chatke len sama so svojimi myšlienkami (som taký typ človeka, ktorý sa stále zahŕňa informáciami, vzdeláva sa, niečo číta atď. alebo niečo robí). Premýšľala som o tom, že si so sebou vezmem nejaký hudobný nástroj alebo niečo, čím by som sa mohla zabaviť.
Rok rýchlo ubehol a ja som sa vo vývoji veľmi posunula. Rozhodla som sa totiž začať robiť veci, ktorých sa bojím, a počúvať svoju intuíciu. Tak som prekonala pár strachov, rozšírila svoje vedomie a veľmi som sa upokojila. Pred nástupom na pobyt som už obavy nemala. Zobrala som si so sebou len oblečenie a hygienu a išla som do toho s tým, že to zvládnem a že to bude zaujímavá skúsenosť.
V tme som si na chvíľu zhasla
Ubytovala som sa a skúsila som na chvíľu zhasnúť svetlo. Ani mi predtým nenapadlo, aká veľká tma tam bude. Trochu ma to vydesilo. Spomenula som si, že ako malá som sa takej veľkej tmy bála. Potom som si spomenula na svoj obľúbený citát: „Tma je iba absencia svetla.“ Dosť ma to upokojilo. Chvíľu som sa po tme prechádzala po chate s mobilom v ruke, kým som nabrala istotu, potom som sa najedla, umyla a zhasla natrvalo.
Od začiatku pobytu som ležala v posteli alebo na karimatke a sledovala svoj tok myšlienok. Boli rovnaké ako zvyčajne (v mojom aktuálnom štádiu vývoja :)), emócie ani nič negatívne sa neobjavovalo. Zaspala som so zapnutou klimatizáciou, tak som trochu prechladla a dostala zápal močových ciest. Zakúrila som si a veľa pila a poobede už som bola v poriadku. Bolesti ako pri zápale sa párkrát ráno opakovali, pretože cez noc, keď som mala vypnuté kúrenie, miestnosť vždy trochu vychladla, a tiež som cítila tlak, keďže som počas pobytu v tme nemohla ísť na veľkú. Normálne sa pri zápale niečím zabavím, aby som sa nesústredila na bolesť, tak bolo zaujímavé vyrovnávať sa s ňou len pomocou svojej mysle.
V tme som videla svetlo
Prvý deň pobytu som z ničoho nič začala cítiť pulzujúce biele svetlo vnútri svojej hlavy, hlavne naľavo od čela a uprostred čela. Ťažko sa to opisuje, akoby som ho videla a cítila, prestupovalo mnou. Najprv som z toho mala strach, zároveň sa mi ťažko dýchalo a bola som roztrasená. Potom som ho začala prijímať a pozorovať. Tak ako svoju bolesť pri zápale. Svetlo sa ku mne vracalo niekoľkokrát denne. Celé dni som trávila tým, že som si užívala sledovanie tokov svojich myšlienok a návštevy svetla, medzitým som len jedla a spala. Prekvapilo ma aj to, ako sa zmenila vôňa môjho tela – hneď po prvom večeri som voňala ako niečo medzi medom, ovocím a mliekom. Vôňa bola taká silná, že sa ma Lenka pýtala, čo tam tak vonia 😀 Návštevy Lenky a Tomáša a jedlo boli príjemné, ale trochu ma vytrhávali z môjho sústredenia. Nabudúce asi pôjdem do tmy bez sprievodcov a bez jedla.
Posledný deň pobytu som sa nevedela dočkať, kedy sa dostanem von a na štart nového smeru života, ktorý som si usporadúvala v myšlienkach. Pobyt v tme mi potvrdil, že idem správnou cestou.
Zvuky zvonku mi v tme pomáhali
Každý deň som sa orientovala v čase pomocou zvukov vtákov a večerného cvrlikania a kvákania. Kochala som sa zvukmi niečoho, čo som celý týždeň nemohla vidieť, myslela som na tú krásu vonku, na to, ako milujem svetlo a prírodu. Takže návrat na svetlo bol úplne čarovný. Vstala som skoro ráno a strávila pár hodín sledovaním východu slnka a prechádzkami po okolitých lesoch. Bolo krásne znova vidieť.
Pobyt v tme rozhodne všetkým odporúčam. Nech idete kamkoľvek, prekonanie svojich strachov a svojej zóny pohodlia vás posunie a pomôže vám nájsť silu 🙂
S pozdravom,
Marie
