Aby som to zobral úplne od začiatku… O terapii tmou som sa dozvedel asi pred 6 rokmi z jedného novinového článku. Veľmi ma to zaujalo a okamžite som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by som si túto “očistnú“ metódu vyskúšal na vlastnej koži. Očistnú píšem preto, lebo terapia tmou bola v tomto článku takto interpretovaná. Počas posledných 6 rokov som sa z času na čas stretol s nejakým ďalším článkom a neskôr som si prečítal aj knihu o pobyte v tme. Aj po týchto ďalších informáciách som mal “TMU“ spojenú iba s usporiadaním myšlienok a, samozrejme, s netradičným zážitkom. Na začiatku roka som sa odhodlal a zarezervoval si termín. Neskôr som sa kvôli termínu dovolenky, ktorý sa mi kryl s termínom pobytu v tme, pokúšal o výmenu za nejaký uvoľnený, čo vyšlo, a 18. júna som mal nástup. Na pobyt v tme som sa tešil a v deň nástupu som bol od rána v zvláštnom stave apatie.
Pobyt v tme pekne po západe slnka
Po západe slnka som zavrel dvere chatky, dal som si poslednú sprchu pri svetle, usporiadal veci a nakrokoval vzdialenosti. Nadýchol som sa a bola tma… Prvú noc som prespal a od rána som sa snažil vytvoriť si nejaký rozvrh, aby som vyplnil predpokladaný týždenný pobyt v tme. Vstával som rozprúdením energií “à la“ tai chi, raňajky a hygiena, krátky odpočinok (ktorý väčšinou prešiel do spánku), cvičenie jogy, krátky odpočinok, potom väčšinou prišla Lenka s vynikajúcim jedlom a nemohlo nasledovať nič iné ako skúmanie všetkých pochutín a konzumácia časti z nich (najobľúbenejšia časť dňa), po jedle dlhší odpočinok, cvičenie a sprcha a opäť krátky odpočinok. Počas dňa som sa pokúšal meditovať, ale väčšinou som zaspal, čo ma nijako nevyvádzalo z miery a prijal som to. Ďalšiu noc som spal o niečo horšie, začal ma pobolievať chrbát, možno z mäkkej postele, možno to bolo spôsobené čistením organizmu, ktovie… Ďalší deň som pokračoval v rozvrhu a presunul sa z postele na zem, kde som si vytvoril pohodlnejšie ležovisko.
V tme som videl svetelné efekty
Druhý deň ubehol ako voda, nič zvláštne sa nedialo a ja som si na tú veľmi príjemnú tmu zvykol a prežíval intímne až láskyplné pocity samoty (samozrejme v úplnej počestnosti :). Tretí deň sa od rána nezdal byť ničím odlišný od predchádzajúcich, po rannej rozcvičke som však videl blikajúce škáry medzi palubovkami na stene, pokračovalo to svietiacou čokoládou a počas dňa sa mi začal zobrazovať nejaký svetlý kruh s pravidelnou mriežkou. Po jedle mi už nad hlavou ubiehali oblaky z kamienkov. Všetky tieto “svetelné efekty“ som bral ako reakciu mozgu na nedostatok svetla, takže som sa naďalej venoval dennému rozvrhu. Počas cvičenia mi však už okolo hlavy lietali svetlá a neznáme tváre… Dal som si teda sprchu, ľahol si na svoje lôžko a len som sledoval, čo mi tma dávala. Neviem, ako dlho to trvalo, ale na zrnitom plátne pred mojimi očami sa mi odohrával príbeh, alebo skôr koniec životného príbehu človeka z dávno minulej doby. Trikrát dokola som sledoval, čím si prešiel (alebo som si prešiel ja), kým sa dostal na miesta, kam raz dôjdeme všetci. A kam som aj ja na pár sekúnd nakukol a pocítil bezbrehé šťastie, pokoj a také množstvo lásky, že sa to slovami nedá ani priblížiť…
Celý tento príbeh bol na čiernom plátne pred mojimi očami, akoby vysielaný z mnou nepoužívanej časti mozgu, a po treťom opakovaní ma už bolela hlava takým spôsobom, že som sa snažil “projekciu“ prerušiť, ale nech som robil, čo som chcel, nedarilo sa mi to.
Preto som sa rozhodol opustiť chatku. Vonku, hoci bolo okolo 2. hodiny ráno, ma oslnilo mesačné svetlo a trvalo pár minút, kým som bol schopný urobiť pár krokov späť do nášho sveta. Po chvíli rozkukávania som si zašiel po karimatku a ľahol si pod hviezdnu oblohu. Také hviezdy som ešte nevidel…
Do rána som nezažmúril oči a s prvými slnečnými lúčmi, ktoré som vítal so slzami v očiach, som sa znovu narodil.
Som iný… …svet okolo mňa je iný… už viem, kam smerujem, čo chcem…
Ešte stále je v mojom živote veľa udalostí, pri ktorých mi nie je jasné, prečo sa stali. Ale teraz je už viac tých, ktoré zapadli do prázdnych miest a ich dôvod som pochopil.
Každý deň mením svoj život k lepšiemu… A verím, že nielen svoj…
Vďaka za všetko!
Kamil
