Ahoj Tomáš,
píšem, aby som sa podelil o zážitok z tmy.
Prvýkrát som sa stretol s kresťanstvom, keď som mal 8 až 9 rokov, a to ma minulo.
Keď som mal 12, povedal mi o rok starší kamarát o reinkarnácii, ktorej som okamžite spontánne uveril a vedel som, že to tak je. Ale celé roky som o nej vedel len to, že po smrti odchádzam do duchovného sveta a potom sa opäť narodím, a nepátral som po hlbšom význame. Postupom rokov sa ku mne občas niečo málo dostalo a obzor sa pomaličky rozširoval, ale prebudenie prišlo až potom, čo som sa dostal do väzenia na dlhých 12,5 roka, keď mi došlo, že sa stalo, čo sa stať nemalo, a že by som mal zmeniť svoj život.
Nie som šťastný za to, čo sa stalo, ale za tie roky šťastný som, pretože mi veľa dali. Našiel som svoju duchovnú Cestu a urobil som na sebe veľký kus práce.
Posledné 4 roky vo väzení som pracoval ako opatrovateľ pri telesne postihnutých väzňoch v pardubickej väznici a bol som odhodlaný urobiť všetko, aby som mohol robiť opatrovateľa aj vonku. Po prepustení som si urobil sanitársky kurz a kurz pracovníka v sociálnych službách a som presvedčený, že som urobil všetko, aby som robil opatrovateľa, ale neuspel som.
Vedel som, že to budem mať ťažké a že by som mal hľadať alternatívu, v ktorej by som sa našiel rovnako ako v opatrovateľstve. Premýšľal som o tejto alternatíve, ale na nič som neprišiel a bol som zaseknutý v opatrovateľstve.
Začiatkom marca mi kamarát hovoril, že na Veľkú noc ide na holotropné dýchanie, či by som nešiel aj ja, ale ja som mu povedal, že som naň už mal ísť pred 3 rokmi a nakoniec som nešiel, pretože som sa na to necítil, a odmietol som, čo kamarát rešpektoval.
Potom som však videl film Dieťa džungle, ktorý vo mne obrovsky zarezonoval a priviedol ma k rozhodnutiu hľadať svoje poslanie a svoju podstatu, aby som našiel alternatívnu prácu, a na holotropné dýchanie som s kamarátom išiel. Po ďalších troch týždňoch som išiel znova a potom aj do regresie. V auguste znova holotropné dýchanie a hneď na to týždeň tancov dávnych tradícií.
Na tomto tanečnom týždni som bol druhýkrát po dvoch rokoch a tu som spoznal a uvedomil si, koľko práce som na sebe urobil. Snaha, ktorá sa začala Veľkou nocou, nie je skákanie z jedného na druhé, ale spontánna postupná práca, ktorá do seba zapadá, nadväzuje a má zmysel.
A do toho prišlo rozhodnutie prejsť liečbou tmou a cítil som, že aj ona by mala byť súčasťou, a to ma priviedlo k tebe.
Od pobytu v tme som mal očakávania
Do tmy som prišiel s očakávaním, s očakávaním, že aj tma mi pomôže na tejto Ceste, a cítim, že to splnila a veľa mi dala. Konkrétne očakávania, čo pri pobyte v tme zažijem, som nemal a nechával som to na nej.
Od nástupu v sobotu do noci z pondelka na utorok som veľa spal a vo chvíľach, keď som nespal, som si hovoril, či to nebude rovnaké ako u ženy, ktorá bola tiež týždeň v tme a povedala mi, že jej to nič nedalo, že bola bez zážitku, proste bola len v tme. A tak som mal obavy, aby som to nemal rovnako, ale potom som sa od Lenky dozvedel, že aj keby to tak bolo, do budúcnosti to má význam a prinesie, čo priniesť má. Čo ma upokojilo a dalo mi silu vytrvať a vedomie, že to má zmysel. A ďalšou témou, ktorá ma v tých chvíľach, keď som nespal, zamestnávala, boli úvahy o možno novom vzťahu so ženou, o ktorú mám záujem. V týchto úvahách prevažoval rozum a ja som to videl skôr negatívne. A v utorok, keď som už nespal, prišla spontánna vízia, pri ktorej som hneď pochopil, že mi chce dodať silu a povedať, že vzťah má krásnu budúcnosť. Táto vízia potom bola vo mne a dokázal som si aj z väčšej časti vyložiť celý jej význam.
Potom som bol len v tme a občas som videl periférne svetlo z boku alebo svetlo v očiach, ktoré blikalo.
Piaty deň pobytu v tme prišli obrazy
Vo štvrtok, keď som sa prebúdzal, som zápasil so snom, ktorý na mňa pôsobil nepríjemne, a musel som si uvedomovať, že to bol sen a kde som. To vyvolalo sled obrazov, ktoré sa mi začali objavovať, boli to koláže idúce jedna za druhou, pôsobili nepríjemne a prvý pocit bol, že by som mal od toho utiecť, ale zaprel som sa, pocit sa zmenil a so slovami „tak poď“ som bol odhodlaný ísť do toho a bol som rád, že sa niečo deje. Obrazy išli ďalej, prestali pôsobiť nepríjemne, ale potom začali slabnúť, až zmizli. Skúsil som znova zaspať s tým, že pri prebúdzaní sa obrazy vrátia, čo sa mi aj podarilo, ale nie s takou intenzitou, a čoskoro zase zmizli a skončilo sa to. Na tretíkrát sa mi to už nepodarilo a ja som tak nejako pochopil, že svojou snahou ísť do toho som to odohnal.
Nejaký čas po našom rozhovore mi znova začali chodiť obrazy, ktoré som videl so zatvorenými aj otvorenými očami, a tentoraz som ich len pozoroval a nič viac. Najprv chodili pekné, hlavne zo zvieracej ríše. Dosť som videl svoje silové zvieratá, s ktorými pracujem v šamanizme, ale aj iné. Prišli aj negatívne a hrôzostrašné. Videl som aj rôzne podoby pekla. Ale všetky obrazy ma nechali v pokoji. Bol som len divák a ani tie hrôzostrašné ma nedesili a nevyvolávali emócie. Skôr pri niektorých tých pozitívnych som cítil príjemné emócie, keď išlo napríklad o mne známe silové zviera alebo iný obraz, ktorý ma oslovil.
V piatok večer som mal ďalšie vízie v podobe obrazov, stromy a zvieratá. Jednotlivé obrazy vydržali dlhšie ako vo štvrtok, keď išli celkom rýchlo za sebou, ale tentoraz bol celkový čas oveľa kratší. V oba dni som si pri týchto obrazoch aj nejaký čas hral na flaute.
Posledná noc terapie tmou, než zazvonil budík, bola dlhá, veľmi dlhá a ku koncu prišli ďalšie vízie v podobe obrazov. Tentoraz veľmi desivé a boli hlavne v červenej a čiernej farbe. Hlava prebodnutá železom, rôzne poskladané lebky v tej hrôzostrašnej podobe a ďalšie podobné motívy – vojna, boj, hrôza a des, ale skôr staršia vojna než tie novodobé z 20. storočia. Tieto obrazy išli pomaly a nechávali mi dostatok času na vnímanie. Nedesili ma, bol som pokojný a opäť nezúčastnený divák a nejako mi bolo jasné, že patria k téme strachu, o ktorej sme hovorili. Čo ma mrzelo, bolo to, že som vnímal, že čoskoro bude zvoniť budík a že pobyt v tme mám zakončiť týmto negatívnym, a tak som sa to pokúsil zmeniť, čo som zas čoskoro nechal, lebo mi došlo, že by som to zhoršil. A tak som si len prial, aby bolo všetko zakončené niečím pozitívnym, čo sa mi aj splnilo a pár posledných chvíľ bolo pozitívnych.
Terapia tmou sa skončila nocou ožiarenou Lunou
Vyjsť do záhrady po zazvonení budíka, keď bola ešte tma a na nebi ubúdajúca štvrť Luny s hviezdami, bolo nádherné. A chvíľa brieždenia úžasná a ja som bol šťastný, že som na svetle, užívam si prírodu a že som pobyt v tme dotiahol do konca.
Počas pobytu v tme som mal pár chvíľ, keď som porozmýšľal, že by som to ukončil, ale nie takých silných, aby som s tým musel bojovať. Ako prišli, tak odišli. Negatívne emócie z vnútra mi nešli a vydržal som sám so sebou v pohode.
Náš rozhovor cestou, keď si ma viezol do Čáslavi, mi dal naplno pochopiť tvoj postoj a pohľad na svet a veľa mi to dalo a ukázalo. A aj za to ti veľmi ďakujem, pretože je to obohacujúce.
Ak chceš moje zdieľanie zverejniť, môžeš, zverejni, čo uznáš za vhodné, a ak chceš, zverejni celé, nemám s tým problém.
Veľmi ďakujem tebe aj Lenke za všetko, veľmi ste mi pomohli.
Prajem pekné dni a veľa šťastia na vašej Ceste
Tomáš
