O pobyte v tme som prvýkrát počula od svojej kamarátky, zhruba necelý rok predtým, než som sa rozhodla pobyt, teda pobyt v tme, absolvovať. Rozhodujúce pre mňa vtedy bolo pozretie videa s Jaroslavom Duškom, v ktorom odpovedal na otázky o svojom pobyte v tme. V tej chvíli bolo jasné, že to musím absolvovať aj ja. Termíny už boli obsadené, tak som si musela pár mesiacov počkať na voľný termín. Zvolila som si prvý termín, ktorý vychádzal až o tri mesiace od chvíle môjho rozhodnutia, ale potom som ho musela kvôli nejakým zmenám v mojich plánoch presunúť a nakoniec z toho bolo polročné čakanie.
Potrebujem pobyt v tme
Vtedy som prežívala rôzne životné zmeny a mala som pocit, že jednoducho potrebujem ísť do tmy hneď. Teraz s odstupom času viem, že všetko malo svoj čas a že nič nie je samo od seba, a termín mi vyšiel až na jeseň. Dokonca si aj spätne uvedomujem, že v čase prvého termínu v lete som prežívala opäť ďalšie dôležité životné situácie. Keby som v takej fáze mala ísť do tmy, mala by som zo všetkého plnú hlavu a toľko by som si pobyt neužila.
Čím viac sa blížil termín nástupu na môj pobyt, tým viac som sa nevedela dočkať. Najskôr som od toho očakávala nejakú životnú zmenu. O svojom pobyte som informovala len pár blízkych. Tí veľmi nechápali, čo sa tam dá celý týždeň robiť, a tvrdili, že by sa tam „zbláznili“. Ja som riešila jedinú obavu, a to bol istý strach zo samotnej tmy. K tomu sa ešte vrátim neskôr.
Rozhovory a pobyt v tme
Už stretnutie s Lenkou a Tomášom bolo pre mňa veľmi zásadné, tak na začiatku, keď som k nim prišla domov, ako aj neskôr rozhovory s oboma počas môjho týždňa v chatke. Preberala som s nimi svoje myšlienky, čo bolo pre mňa veľmi dôležité. Každý z nich sa v témach dotkol niečoho iného, ale pre mňa zásadného. Rada by som týmto dala radu tým, ktorí si nie sú istí, či chcú udržiavať kontakt, alebo byť v úplnej izolácii. Podľa mojej skúsenosti sa tomuto kontaktu nebráňte. Myslím si, že krátky rozhovor môže naopak pomôcť urýchliť proces, ktorý sa v človeku odohráva, človek sa môže rýchlejšie niekam posunúť a veľa vecí mu dôjde na úrovni myslenia.
Z celého pobytu som si predovšetkým odniesla uvedomenie si prítomného okamihu. V tom mi svojimi slovami pomohol Tomáš. A Lenka mi zase pomohla v tom, aby som svoj doterajší život prijala taký, aký je. Zamyslela som sa nad ním z karmického pohľadu a prijala všetko, čo sa mi v živote deje alebo sa už stalo.
Pobyt v tme a jedlo
Nesmiem zabudnúť pochváliť Lenkinu báječnú a chutnú kuchyňu. Počas toho týždňa stráveného o samote sa pre mňa jej jedlá stávali úplným pohladením na duši, pretože si trúfam povedať, že Lenka varila s láskou. Ja som s jedlom trochu experimentovala, pretože som si nikdy nenechala povedať, čo som dostala na jedenie ani na pitie :o) Je to ďalší zaujímavý spôsob poznávania a zároveň aj zábava.
Strach z tmy
Teraz sa vrátim k môjmu už spomínanému strachu z tmy. Už po pár hodinách v tme bolo pre mňa úžasné zistenie, že tma je bezpečná, a začalo mi v nej byť dobre. Možno to spôsobil ten priestor, ktorý bol uzavretý a zamknutý. Cítila som sa, akoby ma tma zahalila do svojho náručia, a môj strach odišiel. Aj teraz vnímam tmu inak, napríklad keď si idem večer ľahnúť a zavriem oči, prebehne mnou pocit bezpečia a pokoja, ktorý som cítila počas svojho pobytu v chatke.
Podľa mojich skúseností nemôžem povedať, že by som prežila nejaké nepríjemné chvíle. Skôr je to strach z neznáma, z toho, čo sa môže stať. Mala som dva sny, ktoré mi síce nedávali žiadny zmysel a boli pocitovo také nepríjemné, že som sa z nich zobudila so škaredým pocitom, skoro až so strachom. Pravdou je, že asi po troch dňoch som si začala klásť otázky „Prečo som tu a či to vôbec potrebujem podstupovať?“ Lenže to je asi také prechodné obdobie, ktorým treba prejsť.
Čo som počas pobytu v tme robila?
Svoj pobyt v tme som si skôr osobne užila, než by tam bolo niečo zlomové v mojom živote, čo by ma prebudilo do života a uvedomenia. Myslím si, že toto je veľmi individuálne a každý prežije svoju tmu úplne inak. Záleží na životnej fáze každého z nás a osobne si myslím, že priebeh už prvého pobytu v tme pozitívne ovplyvní akékoľvek terapie či iné sedenia, ktoré človek absolvoval pred vstupom do tmy. Mám tým na mysli dlhodobejšiu prácu na sebe.
Veľa som tam hodnotila svoj život a hlavne som si ujasňovala, čo chcem do budúcnosti ďalej robiť. Aj keď som veľa vecí vedela už predtým, nejako všetko dostalo akúsi formu a vnieslo mi to do života väčší pokoj. Bola to pre mňa netradičná dovolenka, keď som veľa prespala, robila si dychové cvičenia či nejaké meditácie, cvičila alebo len tak premýšľala. Nevedomosť o čase a veľký časový priestor mi pomáhali uvedomiť si samu seba a hlavne sa nikam neponáhľať.
Ukončenie terapie tmou
Nakoniec by som chcela opísať svoje pocity po tom, čo som z chatky vyšla. Bola sobota a bol úplne krásny a slnečný deň. Rozlúčila som sa s Lenkou a Tomášom a rozhodla som sa stráviť deň v Kutnej Hore. Tie prvé pocity, ktoré som mala, boli úplne nezabudnuteľné a zvláštne. Pripadala som si ako z inej planéty, najmä pri návrate medzi ľudí. Trvá to však chvíľku a človek sa vráti do každodennej normálnosti. V takom pokoji a spokojnosti som si užila celý ten deň sama so sebou, na čo budem dlho spomínať. Na druhý deň som strávila celý deň so svojou rodinou a naozaj musím povedať, že som prežívala neskutočné šťastie z toho okamihu byť s nimi. Oni to brali ako normálny deň, ale ja som to vnímala veľmi intenzívne a cítila som sa šťastná.
Zaujímavé bolo pozorovať, čo všetko sa udialo ďalší týždeň, respektíve koľko vecí človek dokáže stihnúť za týždeň. Dávalo mi to možnosť dobre porovnať týždeň v tme s nasledujúcim týždňom po mojom pobyte. Aj sa mi nejako vo všetkom darilo a išlo to viac od ruky :o)
Úplne na záver by som chcela povedať, aby si každý z nás viac dával pozor na okolitý ruch, starosti ľudí, ale aj na tie naše starosti, a aby nás ten svet príliš nezmietol. Došlo mi, že najviac ma zaťažujú sťažnosti okolia vrátane vplyvu médií, ktoré si príliš nechávam vnášať do svojho života. Pritom som sama spokojná so sebou a s tým, čo robím a mám. Preto je určite dobré robiť nejaké meditácie alebo tráviť veľa času v prírode, čo takto riešim ja.
Dúfam, že trocha mojich slov môže niekomu pomôcť rozhodnúť sa absolvovať pobyt v tme a urobiť zmenu vo svojom živote. Je to zmena, určite áno, a ako som povedala, každý to prežije inak. Preto nie je nutné hľadať nejakú odpoveď na to, čo mi to vlastne dá a ako to tam budem prežívať. Každý sme v inej fáze života a každý sme inej povahy. Je tiež dobré príliš od toho neočakávať! Nechať, nech to pracuje samo, a nesnažme sa stále niečo riadiť, ako to často robíme v tomto uponáhľanom svete.
Ďakujem Tme a rodine Roudovcov.
Pavla
