Milá Lenka a Tomáš!
Rozhodla som sa napísať Vám svoje zážitky z Pobytu v Tme u Vás. Píšem hneď večer po príchode domov. Jednak kým sú všetky vnemy ešte čerstvé, a potom aj pár mojich priateľov a rodina budú chcieť poznať každý detail, a tak im prepošlem tento list a potom už len zodpoviem prípadné otázky.
Pobyt v tme poznám už dlho
Začnem pekne od začiatku. O liečbe Tmou viem už dlhší čas. Čítala som o tom na internete, čo som našla, môj obľúbenec Jarda Dušek si tým tiež prešiel a bol nesmierne nadšený. Písalo sa o tom v dobrom, vychvaľovalo sa to, ale aj s miernym dešpektom. Popravde, skúšala som si to predstaviť. Skúšala som si predstaviť, čo by mi to malo dať, ale prevažoval strach. Týždeň je dlhá doba. Celý týždeň……vo dne i v noci…. . v Tme……len Ja a Ja……. my dve a čiernočierna tma a ticho! Žiadne správy zvonku, žiadna televízia, rádio, mobil, internet, ľudia, žiadne rozptýlenie……žiadne vyrušenie. No, vôbec som necítila ani len malinké presvedčenie, že toto je niečo pre mňa, niečo, čo by som zvládla. Tak som to odsunula bokom a nechala dozrieť.
Potom, za pomerne dlhý čas, som sa k myšlienke na Pobyt v Tme vrátila. Život je neuveriteľne zábavný a vynaliezavý majster hry. Skôr či neskôr vás aj tak dostrká presne tam, kde potrebujete byť, aby ste sa posunuli dopredu, nahor, ako sa dnes hovorí, na vyšší level.
Prehľadávala som internet a preskúmala veľa ponúk Pobytu v Tme. Ani som netušila, že ich je toľko!Po dlhom hľadaní som si vybrala práve Vás. Z mnohých dôvodov. Všetko, čo som potrebovala vedieť, bolo na Vašich stránkach, popis všetkého, aj toho, čo si obliecť, čo je pre ženu veľmi dôležitá informácia, aj v Tme dobre vyzerať…. . len žartujem. Hlavne ma oslovil Kutnohorský kraj, ústretový prístup, poloha podľa mapy sľubovala naozaj pokoj a tiež som si čítala príspevky ľudí, ktorí už pobyt v tme absolvovali. Či už boli kladné, alebo nie, páčilo sa mi, že tam dávate všetko bez výnimky. Jednoducho som cítila, že toto je to pravé miesto.
Rezervovať pobyt v tme mala byť hračka
Takže hurá zarezervovať termín. To bude hračka, až toľko ľudí sa tam hlásiť nebude. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že máte prvý voľný termín až o pol roka?! No, čo sa dá robiť, asi to tak má byť. Tak som sa zaregistrovala, zaplatila a čakala. Snažila som sa nejako pripraviť na túto skúšku, podľa svojich vlastných predstáv. Tým Vás nebudem zaťažovať. Môžem len povedať, že sa na to úplne pripraviť nedá, ak už tú skúsenosť nemáte, pretože vôbec, ale vôbec neviete, čo vás čaká, čo príde a ako to celé bude vyzerať.
A zrazu tu bol ten deň. Musím povedať, že som k Vám v sobotu podvečer prišla s veľkým rešpektom, nie strachom, ale rešpektom. Vôbec, ale ani trochu som si nevedela predstaviť, do čoho idem a čo ma čaká. Len som chcela, nech sa už za mnou zatvoria dvere a začne to, a Ja a Ja hneď zdrhneme a budeme utekať domov. Hanba-nehanba, hlavne, že nás nedostanú! Ani prechádzka po Kutnej Hore môj veľký rešpekt nijako nerozptýlila. Prišla som k Vám úplne prvá, presne o šiestej večer. Ale bola som v takom tranze, že som si potom vôbec nepamätala, ako vyzerá Váš dom, záhrada, ako sme išli k Chatke-svätyni (ten výraz sa mi páči). Trošičku sa mi uľavilo, keď som dostala inštrukcie, čo a ako bude prebiehať a že Vy tam ste každý deň, keby som sa potrebovala porozprávať, niečo rozobrať, a že dverami môžem kedykoľvek vyjsť von, odísť……svetlo je len zhasnuté, takže keby bolo najhoršie, môžem rozsvietiť. Veď som tam z vlastnej vôle a nikto ma nenúti.
Našťastie som mala Pobyt v Tme bez Strašidiel, bez Duchov a bez ploštíc a bez vešiakov 😀 (teraz sa mi už žartuje…. )
…a ruka na vypínač……. Blik………Tma!
Keď ste odišli a zaželali mi dobrú noc, povedali ste, že keď budem pripravená, nech zhasnem a dobrodružstvo môže začať. Preskúmala som dôkladne terén, aby som vedela, čo kde nájdem, vzdialenosti. Upokojilo ma, že mám obliečky s Ninja korytnačkami, to mi bude dávať silu, nemusím sa ničoho báť! Potom sprcha, vyčistiť zuby, svoje veci rozmiestniť tak, aby som ich v Tme našla, kontrola………a ruka na vypínač……. Blik………Tma!
Ale toto bola naozaj čierno-čierna nepreniknuteľná Tma! No, dievča zlaté, teraz sa ukáž!
Nikde, ani škárkou neprenikla ani len malinká iskrička svetla. Aj zadok sa mi stiahol úzkosťou pri predstave, že tu budem Ja so Sebou, Tichom a Tmou celý týždeň. Ľahla som si na posteľ, pozerala tam, kde by mal byť strop, a čakala, čo sa bude diať.
Musím povedať, že na moje milé prekvapenie ma Tma nedesila, ako som sa bála. Necítila som strach. Bola taká čierna, že tam nezostal žiadny priestor pre tiene a strachy. Aspoň ja som to tak cítila. A to celý čas. Akurát chatka sa mi rôzne zväčšovala a menila tvary. Umývadlo a záchod niekto premiestňoval, posúval steny. Takže raz, dvakrát úplne bez problémov trafím do sprchy a na tretíkrát je tam stena. Tma bola taká čierna, že som si nevidela ruku, ani keď som ju mala priamo pri tvári.
Parádne som sa vyspala
Od soboty do utorňajšieho popoludnia, myslím (len podľa toho, že mi Lenka priniesla jedlo, ale vlastne neviem, koľko bolo hodín), som v jednom kuse spala. Stále! Parádne som sa vyspala!! Ale potom som už, hoci po tme, len tak nezaspala. A teraz to začalo byť naozaj napínavé. Premietala som o všetkom možnom, pozerala do temnoty, asi dlhé hodiny, a hovorila som si, že to bol bláznivý nápad, že to nemôžem vydržať…. . jo, dobre, tri dni, ale ja tu mám byť ešte celú stredu, štvrtok, piatok a až v sobotu ráno……
Nebála som sa prekvapivo temnoty, ani som sa necítila osamelo……žiadna hystéria. Ale zrazu začnú na povrch vyplávať veci ukryté kdesi hlboko vo Vás, o ktorých už ani neviete. Nie sú desivé, len veľmi nepríjemné svojou naliehavosťou a neodbytnosťou. Vycítili príležitosť…. . ”a, pozor, je čas upratovania, dnes nás nemá ako zahnať do kúta, zamiesť pod koberec…. nemá milá Monička vôbec, ale vôbec žiadne rozptýlenie!”
No a tak som čistila a čistila a čistila…. .
”dievča, to dáš!Prežiješ stredu a už to pôjde!”
Bola som nesmierne vďačná, že mám pobyt s jedlom raz denne a ešte v rôznom čase. Aspoň na chvíľku moje neodbytné myšlienky a rozjímanie prehlušilo hlasné škvŕkanie v bruchu a tiež zaklopanie na chalúpku, ktoré oznamovalo príchod Lenky alebo Tomáša s nejakým úúúúúúúúúžasným jedlom, ovocím a hlavne, naozaj, teplým ľudským slovom! Tu je toto klišé na mieste, pretože som za to bola nesmierne vďačná! Je to jedna z vecí, ktoré mi pomohli vydržať a nevzdať to. A že som také myšlienky mala! Hovorila som si…. . ”dievča, to dáš!Prežiješ stredu a už to pôjde!” Úplne to tak neplatilo, ale predsa to nevzdáte, keď ste už došli až sem!!!
A tak sa ďalej čistilo a čistilo……. . moja túžba po svetle, čerstvom vzduchu, slniečku, šuchote lístia, vetre na lícach bola taká veľká, že som vo štvrtok a v piatok tu a tam mala pocit, že tma už ani nie je taká čierno-čierna, že mám čelovku, síce s veľmi slabou batériou, ale predsa ešte svieti. Zdalo sa mi, že vidím obrysy vecí, ale keď som sa chcela pozrieť bližšie, tak mi ju niekto naschvál zhasol. To sa párkrát opakovalo. Vtipná hra!
Za ten sobotný úsvit to stálo!
Keby nič iné, ale hovorím keby…. . tak celý Pobyt v Tme stál za ten jeden jediný krátky a prchavý okamih…. . a síce sobotný úsvit.
Už v piatok večer, keď mi Tomáš priniesol poslednú večeru (bol to obed, ale pre mňa večera), mala som takú ohromnú radosť!!!! Priniesol aj budík, ktorý bol nastavený na pol šiestu ráno. Krátko predtým, ako začne svitať. Lenže tento deň a noc neutekali tak rýchlo, ako som si myslela. Naopak. A nič mi neodpustili. Len si pekne uprac to v tej hlave, alebo kde všade…. .
Nakoniec som na chvíľu zaspala, ale z nedočkavosti som vstala skôr, ako budík zazvonil. Tešila som sa na svet viac než novorodenec. Aj by som kričala od radosti, keď budík zazvonil, ale to by som celé to čaro pokazila.
Tomáš hovoril, že sa mi bude krútiť hlava, keď otvorím dvere, a že si mám sadnúť na zápražie, kým to trochu neustane. Musím povedať, že to teda hádzalo poriadne, ako po troch pivách, až do popoludnia.
Pobyt v tme sa musí zažiť
Ale ten báječný okamih, keď po týždni prežitom v hlbokej tme otvoríte dvere chalúpky a tam svieti mesiac a hviezdy, je jasná obloha, vidíte stromy, kríky, prírodu zaliatu mesačným svetlom……to bolo ako za odmenu……niečo nádherné…. . a ja som tam len stála a cítila takú obrovskú vďačnosť…. . nedá sa to slovami ani opísať. Musí sa to zažiť!
A potom sa obzor začal rozjasňovať…. . Kohút zakikiríkal…. . a vyšlo Slnko!
Chodila som po záhrade (ďakujem za to, Tomáš, Lenka), pozerala za plot do polí, ako sa svet prebúdza, a bolo to nie len akoby, ale naozaj prvýkrát inak. Ohromný pokoj a mier, všetko také ostré a jasné…. pasúce sa srnce na dohľad, v diaľke jeleň v ruji, vtáky sa predbiehali v speve…. .
Kiež by som vám to mohla odovzdať
Priala by som si mať takú úžasnú schopnosť ako Žabák v HellBoyovi, že by stačil obyčajný dotyk dlaní a odovzdala by som Vám svoje vnútorné obrazy bez toho, aby to celé kazilo zbytočne veľa slov. Snáď raz……
Domov som dorazila v poriadku, aj keď sa svet stále hojdal.
Celý svet bol ostrejší a svetlejší. A aby som sa trochu uzemnila, myslím to hojdanie, tak som sa išla prejsť do parku a neďalekého údolia. Cítila som stále takú neuveriteľnú vďačnosť a pokoj!!!!!
Skrátka a dobre, Pobyt v Tme v Lomci so mnou poriadne zaLomcoval a ja zo srdca ďakujem Lenke a Tomášovi za všetku tú Lásku a starostlivosť, s akou sa o nás celý čas starali. Srdečná vďaka a nech máte len šťastné dni!!!
Je toho viac, ale mnoho zážitkov a poznatkov je jednoducho neprenosných, neodovzdateľných. Vďaka za každý jeden. Dúfam, že si ešte veľmi, veľmi dlho, ak nie navždy, uchovám ten nesmierny pokoj v duši, v sebe!
A hlbokú vďačnosť za všetko, čo mi do života prichádza!
Monika
