Všetko akosi ide, ale je to skôr šedé než farebné, áno, žijete, ale prečo vlastne a pre čo, pre koho? Kde som stratil tú svoju niť, cestu, idem ešte stále po nej? Presne takéto boli moje otázky, spolu s ľahkou zvedavosťou a vzrušením, s ktorými som sa odhodlal vstúpiť do hlbín temnoty v Lomci.
Moje očakávania od pobytu v tme
Moje zážitky prekonali očakávania! Všadeprítomná tma a ticho. Profesionálny prístup sprievodcov a úžasne chutné Lenkino vegetariánske jedlo. Kdeže, tu sa to len začína. A čo vlastne?
Nástup na liečbu tmou
Tomáš mi hovorí, že po dvoch-troch dňoch pobytu v tme sa to všetko spustí, mozog začne pracovať v inom režime. V mojom prípade je však už na druhý deň všetko úplne inak. Keby som mal mozog prirovnať k počítaču, ten môj sa začal doslova defragmentovať sám. Inými slovami, všetky spomienky, povedzme za posledných 15 rokov, sa začali prehrávať, triediť a zaraďovať na tie správne miesta. Nič som nemusel robiť, len ležať a pozorovať, všetko ostatné sa už deje samo. Na monitore v kontrolnej veži blikalo „Údržba systému“. Všetky spomienky som si mohol prezrieť a prejsť tam a späť, všetky boli k dispozícii do najmenšieho detailu.
Výsledky terapie tmou
Zážitkov mám, samozrejme, oveľa viac. Je to asi takto: vždy som si pohodlne ležal na karimatke a mozog, bytie, duša povedali… (samovoľne, len tak z ničoho nič) ide sa pracovať. V tej chvíli som mal v hlave myšlienku a pracoval som s ňou dovtedy, kým sa problém nevyriešil. O tom, že to bolo občas veľmi výdatné, vedia svoje nielen moji sprievodcovia, ale aj ich deti a možno aj susedia, ktorí zvuky vychádzajúce zo svätyne pravdepodobne počuli. Takto som v dvoch regresiách prišiel o 2 tričká a asi 100 ton záťaže.
Zo začiatku som si hovoril, či by nebolo lepšie zvoliť 14-dňovú variantu, ale poviem Vám: keby mi v piatok povedali o ďalšom týždni, v Lomci by pravdepodobne chýbala jedna svätyňa 🙂
Vážení priatelia a budúci spolucestovatelia temnotou a svojím ja. Terapiu tmou Vám vrelo odporúčam a ďakujem Existencii, Tomášovi, Lenke a svojej rodine, že som sa do tmy mohol ponoriť aj ja.
Jakub
