Ahoj,
na pobyt v tme som sa strašne tešil. Tešil som sa, kedy vypadnem zo svojho bežného života. Kedy budem sedieť sám so sebou, v tme, bez čohokoľvek, čo by ma rušilo, a budem hľadať svoje pravé ja. Nebude nikto, kto by ma pri hľadaní vyrušil, nebude žiadny vonkajší podnet, na ktorý by som mohol zamerať pozornosť.
Hľadanie vnútorného pokoja v tme
Prvé dni to tak naozaj bolo. Človek nemá čo iné robiť, a tak som sa uzavrel do seba a hľadal vnútorný pokoj. Ten sa niekoľkokrát dostavil a ja som mal z tmy len pozitívne skúsenosti. Ruka v ruke s tým prišla aj túžba po ďalšom duchovnom cvičení, čo bol presne dôvod, prečo som do tmy išiel.
Tuším, že to bol pondelok ráno. Snívalo sa mi, celkom príjemne, že sme natáčali vtipnú reklamnú kampaň. Prebehla prvá sekvencia, po ktorej režisér oznámil, že si to dáme ešte raz. V tej chvíli som sa zobudil.
Vedomie bolo prebudené, ale mozog nedokázal opustiť sen. Nastal vnútorný súboj o to, čo je realita. Ja som si bol istý, že realita je v chatke, mozog ma stále vracal do sna. Snažil som sa ho upokojiť cvičením, jedlom, sprchou. Nič nepomáhalo a začínal som mať pocit, že o chvíľu zošaliem. Potreboval som obrazový vnem, nechcel som rozsvietiť veľké svetlo a hodiť za hlavu doterajší pobyt v tme, zapol som teda na chvíľu telefón a posvietil si jeho matným svetlom. V okamihu, keď som zazrel podlahu a steny, sa všetko upokojilo. Oči sa mali na čom ukotviť a mozog konečne pochopil, že už nie som v sne.
Bola to značne nepríjemná skúsenosť. Tomáš mi odporučil, aby som to nabudúce nechal plynúť a nebojoval s tým. Možnosť vyskúšať si to na seba nedala dlho čakať a hneď ďalšiu noc sa mi stala podobná situácia. Našťastie nebola taká intenzívna. Po prebudení som zostal ležať a snažil sa na nič nesústrediť. Po chvíli sa naozaj všetko samo urovnalo.
Zároveň sa však rozbehli „halucinácie“. Pred očami mi neustále behali fantazmagórie, padajúce ihly, vodopády, lezúci ľudia, obrovské točiace sa disky. Striedavo mi v očiach blikalo jasné zelené svetlo. Neustále a stále dookola. Mohol som cvičiť, ležať v pokoji, premýšľať alebo naopak nemyslieť vôbec. Stále to tam behalo a odpútavalo moju pozornosť. Nemohol som meditovať, nedarilo sa mi nájsť vnútorný pokoj, ktorý sa dostavoval počas prvých dní. Pripadal som si ako zdrogovaný a zažíval som veľkú úzkosť. Keďže som už nemohol robiť to, s čím som do tmy išiel, a cítil som sa veľmi nepríjemne, rozhodol som sa pobyt ukončiť predčasne.
Rozsvietil som svetlo
Rozsvietil som svetlo. Vonku bola tma, telefón som dal Tomášovi, aby mi ho dobil. Netušil som preto, koľko je hodín, v dome sa síce svietilo, ale bál som sa takto v noci pohybovať po záhrade, ktorú strážili dva kaukazské ovčiaky.
Hovoril som si, že bude asi ráno a chvíľu si počkám na východ slnka.
Ráno nebolo, východ prišiel asi po 14 hodinách 😀 Úzkosť aj tik však v priebehu pár hodín prestali. Po opustení chatky na pobyt v tme som cítil obrovskú úľavu a tešil sa zo znovuobjaveného sveta vonku. Rozlúčil som sa s Tomášom a vydal sa po vlastných domov.
Pobyt v tme som ukončil skôr
Síce som v tme nevydržal celý týždeň, ale získal som to, prečo som do nej išiel. Znovu by som terapiu tmou asi nepodstúpil, ale rozhodne neľutujem.
Ďakujem Tomášovi (Lenka bola práve preč) za obstarávanie základných potrieb a možno niekedy dovidenia 😉
Jakub
