Ahoj Lenka a Tomáš,
tohtoročnú Veľkú noc som strávila u vás vo svätyni a musím povedať, že pobyt v tme na Veľkú noc bola tá správna voľba.
S pobytom v tme koketujem 5 rokov
O pobyte v tme viem už asi 5 rokov, ale len tak okrajovo som koketovala s myšlienkou, či do toho ísť, alebo nie. Až môj kamarát, ktorý u vás bol – hoci len 3 a pol dňa, mi odporučil, nech do toho idem.
Na internete som si objednala termín – bolo to až o pol roka, ale to mi neprekážalo.Medzitým mi Tomáš s Lenkou posielali príspevky ľudí, ktorí prešli pobytom v tme. Musím povedať, že mi to dodávalo odvahu. Počas tejto čakacej doby som o pobyte v tme veľmi nepremýšľala, nechávala som tomu voľný priebeh, nech to dopadne, ako to dopadnúť má. Terapiu tmou som chcela podstúpiť hlavne preto, aby som si vyčistila hlavu od zbytočného smetia, a v kútiku duše som dúfala, že sa zbavím nejakých starých psychických blokov.
Čo so sebou na pobyt v tme?
Asi týždeň pred odchodom som si hovorila, čo si so sebou vziať? Keďže som zimomravá, pribalila som teplé ponožky a ovčie papuče – keby mi náhodou bola zima, a tiež africký bubon, 2 čínske masážne guľky na precvičovanie svalov ruky a masážnu pomôcku na masáž hlavy. Viezol ma tam autom môj priateľ. Keď som sa stretla s Tomášom a môj priateľ odišiel, mala som zmiešané pocity a priznala som sa Tomášovi a Lenke, že sa trochu bojím, či to zvládnem. Oni to so mnou veľmi nerozoberali, len povedali, že kto sa prizná vopred a nerobí hrdinu, ten to väčšinou dá.
„Kto nerobí hrdinu, ten pobyt v tme väčšinou dá.“
A už to začalo.Ešte za svetla som sa osprchovala, aby som si ohmatala vodovodné páky, vyčistila som si zuby a potom som zhasla… Tomáš mi povedal, že s jedlom chodia 1x denne a nie je presne daný čas, kedy prídu. Prvé dva dni a 2 noci som veľa spala – ostatne skoro ako všetci ostatní, kto sa terapie zúčastnili. Lenka za mnou bola len 2x, potom chodil už len Tomáš – Lenka riešila niečo sama so sebou, to ďalej nebudem rozoberať. V každom prípade musím oceniť jedlo, to bolo vždy skvelé, chuťovo výborné. Tretí deň som už viac cvičila a meditovala, masírovala som si ruky, nohy a hlavu. Štvrtý deň som mala krízu, bolela ma hlava a už som sa nevedela dočkať, kým príde Tomáš. Ten ma dvoma vetami upokojil, že keď bolí hlava, uvoľňujú sa bloky – to mi stačilo a upokojila som sa,.
Je fakt, že som pri meditácii cítila, ako sa mi uvoľňuje napätie v krčnej chrbtici, a dostavila sa taká zvláštna úľava. Piaty deň som vedela, že je to posledný celý deň, kým sa vrátim späť do civilného sveta. Poslednú noc som sa veľmi nevyspala. Často som sa budila a nevedela sa dočkať, kedy zazvoní budík.
Vitaj, svetlo <3
Keď som prvýkrát otvorila dvere von, trošku sa mi točila hlava – na to ma Tomáš vopred upozornil. Bola som rada, že som ten pobyt zvládla, a tešila som sa domov. Na bubon som skúsila bubnovať len raz a ten zvuk ma rušil, takže viackrát som to už neskúšala. Teraz je to už viac ako 6 týždňov od pobytu v tme. Musím povedať, že mi to veľa dalo. Pozerám sa na veci a situácie s väčším nadhľadom, je zo mňa väčší pozorovateľ, nenechám sa emocionálne vtiahnuť do nepríjemných situácií. To si veľmi všimli kolegyne v práci – pracujem v ženskom kolektíve a keď je veľa „BÁB“ pokope, o vyhrotené situácie nie je núdza.
V každom prípade veľmi ďakujem Lenke a Tomášovi, že som vďaka nim mohla prežiť týždeň u nich. Je to neoceniteľná skúsenosť.
Ešte na záver – trochu mi prekážalo, že bolo stále odomknuté. Privítala by som, keby si Tomáš alebo Lenka, keď nosili jedlo, odomkli a zase zamkli. Náhradný kľúč mohol visieť v chodbičke vedľa vypínača svetla pre prípad, že by niekto chcel odísť skôr.
Ešte raz VEĽMI ĎAKUJEM
Lenka
